Martin Kochan

Fotografia

Stiahnuť ako PDF

Meno: Mgr. MgA. Martin Kochan
Telefón: +421 918 644 177
E-mail: mxxmartin@centrum.sk, info@martinkochan.com

V začiatkoch mojej tvorby som sa venoval angažovanému umeniu vo verejnom priestore, inšpiráciou mi bola hlavne tvorba akčných umelcov východného bloku. O umení som uvažoval predovšetkým ako o súbore estetických, politických a sociálnych hľadísk a individuálnych výstupov. Od roku 2010 aktívne spolupracujem s výtvarníkom Cyrilom Blažom, neskoršie som začal spolupracovať s Tomášom Beňadikom a neumelcami. Dnes už dôležitým rozmerom mojich prác je humor, banalita ktorú svojsky spájam, kódujem do nových kontextov. Na jednej strane je to poctivá analytická koncepčná práca, na strane druhej nekoncentrovaná freestylová bastardná tvorba z množstvom výstupov aj v poli sociálnych sietí a internetu, ktorá osciluje akoby od monumentálneho po momentálne. Myslím si, že dnes sa nedá uvažovať o mojej tvorbe ako o jednom ucelenom znaku - „logu“, skôr sa snažím o komunikáciu v celej jej šírke, hybridnejším jazykom a naprieč médiami.

Vzdelanie

2008 - 2010

Fakulta výtvarných umění, Vysoké učení technické v Brně, Rybářská 125/13/15, 60300 Brno
Ateliér figurativního sochařství 1, Vedúci ateliéru doc. ak.soch. Michal Gabriel

2007 - 2002

Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity, odbor učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov pre 2.stupeň ZŠ v kombinácii predmetov prírodopis-výtvarná výchova

2002 - 2001

Civilná vojenská služba v kulturnosvetovom centre DIVA - výroba dobových hudobných nástrojov. Tulipánová 14, Trnava 917 01 (Miro Švický)

1999 - 1995

Stredné odborné učilište Lesnícke v Banskej Štiavnici, odbor: umelecko-remeselné spracovanie dreva (maturita)

1993 - 1995

Súkromná umelecká škola v Trnave (Doc. Akad. mal.B.Baláž)

Pracovné skúsenosti

2010 - 2011

Stredná odbporná škola polytechnická Trnava

2011 - 2012

Základná umelecká škola Galanta

2013 - súčastnosť

Slobodné umelecké povolanie

Samostatné výstavy

Skupinové výstavy

Médiá

Knihy

Katalógy

Časopisy

Noviny

Intervencie a performance vo verejnom priestore, 2016 - 2019

Viac info na webe SNG: https://www.sng.sk/sk/vystavy/1573_uzitocna-fotografia-fotografia-v-sucasnom-slovenskom-umeni.

Intervencie do verejného priestoru Intervencie do verejného priestoru Intervencie do verejného priestoru Intervencie do verejného priestoru Intervencie do verejného priestoru Intervencie do verejného priestoru Intervencie do verejného priestoru Intervencie do verejného priestoru Intervencie do verejného priestoru Intervencie do verejného priestoru Intervencie do verejného priestoru Intervencie do verejného priestoru

Supermarkety, séria akvarelov na žuvačkách 2018

V tejto sérii akvarelov v prvom rade metaforicky narážam na maľbu ako na „prežuté“, resp. „predžuté“ médium, komoditu. Paralelne / Súčasne konzumné meradlo maľby limitujem plátkom a skladaním žuvačiek, kde je spotrebiteľ akoby sfúknutý, zmenšený na veľkosť mravca. Je to protipól sveta reklamy, kde sú – naopak, spotrebitelia nafukovaní zväčšovaný na bilbordoch . Inšpirovali ma aj knihy od Gillesa Lipovetskeho, kde autor opisuje prejavy dnešnej individualizovanej hyperkonzumnej pop-market kultúry. Je to moja avantgardná, ak to tak drzo môžem povedať, demonštrácia súčasnej živej maľby cez supermarketovo-žuvačkovú-mikromaľbu.

Žuvačky Žuvačky Žuvačky Žuvačky Žuvačky Žuvačky Žuvačky Žuvačky

Maľba

Výstavný projekt s názvom Maľba je výsledkom spoločnej tvorby výtvarného "tandemu": Cyril Blažo a Martin Kochan. Je pokračovaním ich 3 predchádzajúcich projektov (Skulptúry, Fotky a Pub Art). Ide o silnú dávku šťavnatej expresívnej figurácie a mnohých experimentálnych polôh súčasnej maľby. Autori vytvárajú vlastnú divokú „jazdu“ médiom maľby – nekontrolovanú, bláznivú cestu obrazmi s nespútanou kreativitou a nalomenou dadapoetikou. Ide im pritom o živú a živelnú rozmanitosť a „testovanie“ možností súčasnej maľby na pozadí silnej lekcie moderny. Formátujú maľovanie na rozličné podklady: nielen na plátno, či papier, ale najmä na hliníkové tlačiarenské listy, maľby na žuvačky, či staré tlače, na zadnú stranu plátna, na blindrám a pod. Ide zároveň aj o tvorbu rozličnými neklasickými prostriedkami: maľba fixami, farbami priamo z tuby, maľba sprejmi, dymovnicami, maľba čokoládou, perím atď. Osobitý je aj kolorit prostredí, kde najčastejšie vznikajú ich spoločné obrázky. Ide často o reakciu, či kreáciu vo verejnom priestore, alebo v miestnych trnavských krčmách a lokálnych puboch (preto ten pub(lic) art). Uplatňujú pritom celistvý „alko-holistický“ prístup. Výsledný výtvor sa teda rodí spontánne zo vzájomnej tvorby, dokresľovania, v komunikácií aj prekrikovaní oboch aktérov. Vzniká tak plnofarebná koláž humorných stretnutí a scénok, ironických skečov, intervencií a komentárov. Čo nápad, to veľký blokbastard maľby.

Projekt podporil vo forme štipendia fond na podporu umenia
Kurátor: Vladimír Beskid

Maľba Maľba Maľba Maľba Maľba Maľba Maľba Maľba Maľba Maľba Maľba Maľba Maľba Maľba Maľba Maľba Maľba Maľba Maľba Maľba Maľba Maľba Maľba Maľba Maľba Maľba Maľba Maľba Maľba Maľba Maľba Maľba Maľba Maľba Maľba Maľba Maľba Maľba Maľba Dojenie mačky do kávy Maľba Maľba

Opuch/Otok

Kochanova intervence snoubí dovedně radikálnost s nenápadností. Ačkoli se totiž jeví jako integrální součást veřejného prostoru, zároveň jej podstatným způsobem mění a v konečném důsledku zcizuje. Zásah má charakter vzedmuté terénní vlny náhle vystupující z vodorovného povrchu chodníku. V přísně rektangulárním rámci městského prostoru tento útvar implikuje cosi organického, pomalu rostoucího, přelévajícího se ze strany na stranu, jako edém na lidském těle. Pro autora je tato asociace podstatná, protože původ Otoku metaforicky spojuje s přítomností většího počtu lidí, jejichž osobní frustrace, pocity vyloučení, neurózy či nenávist se tímto způsobem promítají do tváře města. Jestliže je z lékařského hlediska jednou z příčin vzniku otoku nepřiměřená alergická reakce těla na cizorodé látky, Kochan je obrazně spatřuje v informacích šířících se prostřednictvím současných médií a sociálních sítí. Kdo má být tím, jenž poskytne nemocné společnosti protilátku už sice přímo neříká, povaha instalace však naznačuje, že by jím mohlo být i umění, jež samo pro mnohé představuje malý, leckdy otravný, v každém případě snad ale aktivní vir. Kurátor :Tomáš Knoflíček (Brno sochy v ulicích 2017).

Opuch Opuch Opuch Opuch Opuch Opuch Opuch

Migrujúca architektúra

Tvorba Martina Kochana je charakteristická formálnou aj obsahovou rôznorodosťou – objekt/socha, maľba, kresba, video, či performance. Častým predmetom jeho záujmu sú verejný priestor, sídliská a ich architektúra reprezentovaná panelovými domami. Deklaroval to vo svojich prácach Antimonument (2007), Šarkan (2013) alebo Nehistorické jadro Banskej Štiavnice (2015). Rozličným spôsobom zasahuje do tohto prostredia, čím vytvára (nielen) ironické parafrázy alebo reaguje na aktuálne spoločenské problémy a snaží sa o ďalšie konceptuálne presahy.

Názov môže pôsobiť ako oxymoron, pretože architektúra sa nám zväčša spája s nehybnosťou. Obzvlášť pri takom prvku, akým je stĺp, majúci plniť nosnú funkciu. Tu však nejde o migráciu v presnom slova zmysle, rovnako tak ako nejde o skutočnú architektúru. Hoci rozmermi, farbou, či povrchovou úpravou odpovedajú tým, ktoré autor videl v Hlohovci, kde podopierali strop priechodu v panelovom dome, ide iba o dutú škrupinu.

Dalo by sa povedať, že autor tu pracuje s hrou paradoxov a odkazov, ktoré sa rôznym spôsobom prelínajú. Imitácia architektúry vystavená v priestore ľudovo nazývanom „pod stĺpami“, kde však žiadne stĺpy nie sú. Výklady pôsobiace mohutným dojmom neplnia žiadnu nosnú funkciu. Divadelná kulisa, či štafáž. Žart, chceli by sme konštatovať.

Ludický charakter, či teatrálnosť však nebol výhradným zámerom autora. Ten pokračuje v tendencii, ktorú začal svojou prácou Antimonument, kedy použil fragment zo sídliskovej architektúry – kópiu panelu a premiestnil ju do centra mesta. Jeho cieľ bol vtedy poukázať na neadekvátnosť súčasnej pamätníkovej tvorby vo verejnom priestore a rozpornosť ideí zhotoveného diela s objednávateľmi. Migrujúca architektúra však pracuje s verejným priestorom odlišne. Autorom zvolené stĺpy predstavujú dôležitú súčasť architektúry panelového domu, ktorá umožňuje chodcom prechádzať a tvorí tak sociálny priestor prepájajúci dve ulice. Majú univerzálny tvar a môžu byť súčasťou akéhokoľvek takto koncipovaného priestoru.

Migráciu treba však vnímať v širšom zmysle. Ide tu o presun od reálneho k symbolickému, ako základnému aspektu umenia, predstavujúceho vlastný znakový jazyk. Stĺpy sa tu stávajú nosným prvkom, už nie architektúry, ale konceptu. Pôvodne účelná (z hľadiska statiky nevyhnutná) hmota umožňujúca prechod sa tu ocitá v pozícii, kedy je izolovaná, zbavená svojej funkcie a pretvorená do podoby sochársko-výtvarnej práce. Je to zároveň pomyselný prenos umenia z okraja nášho záujmu do jeho centra.

Kurátor: Peter Molari

Migrujúca architektúra Migrujúca architektúra Migrujúca architektúra Migrujúca architektúra Migrujúca architektúra Migrujúca architektúra Migrujúca architektúra Migrujúca architektúra

Depozit

Vo svojej inštalácii som do podzemných výstavných priestorov Bunkru preniesol veci z rodičovskej pivnice. Kópiu dreveného tvaru panelákovej pivnice som zároveň prispôsobil historickým priestorom interiéru nitrianskeho Bunkru .
Vo vnútri pivnice sa nachádzajú klasické skladované predmety, ako sú zaváraninové poháre, použitá obuv, športové náčinie , náradie, rôzne materiály, ale aj umelecké objekty, ktoré spoločne s rodičmi v pivnici skladujeme.
Podľa mňa má pivnica v paneláku podobnú úlohu ako depozit v galérii . Nájomníci v nich skladujú objekty, vedú si o nich evidenciu a v rámci rôznych období, či už sú to sviatky alebo výročia ich používajú, vystavujú.

Viac info: http://nitrianskagaleria.sk/event/50-vyrocie-nitrianskej-galerie/.

Depozit Depozit Depozit Depozit Depozit

Nehistorické jadro mesta Banská Štiavnica

Pre Neviditeľnú Štiavnicu autor vytvoril betónový objekt s názvom “Nehistorické jadro Banskej Štiavnice”. Predstavuje sídlisko Drieňová v mierke 1: 500 odliate do betónu. Pôvodne ho Kochan mienil nainštalovať v centre Banskej Štiavnice, ako alternatívu k tradičným turistickým objektom, popisným modelom historických centier, maketám sôch a pod. Nakoniec sme spolu s autorom vybrali iné miesto, odkiaľ je výhľad na sídlisko Drieňová a jeho povaha je neutrálna, nedefinovaná vopred určenou funkciou, čo umožňuje dielo vnímať bez pôvodne sa núkajúcej ironizujúcej či recesistickej interpretácie.

Autor sám býva na sídlisku v Trnave, čo ho často inšpiruje k spracovaniu motívu kolektívneho bývania v “panelákoch”. Pracoval s ním v podobe fotografického cyklu geometrických štruktúr zateplenia, tvorivým zásahom vo verejnom priestore, či monumentálnejším sochárskym dielom “Antimonument”. Prostredie panelákového sídliska do značnej miery formuje jeho videnie i prežívanie sveta.


V roku 2013 pribudol v autorovom rodnom meste model historického jadra. Trend umiestňovania bronzových historických modelov ako turistických či informačných bodov do Banskej Štiavnice ešte nedorazil, čo Kochan využil pre prvenstvo v podobe realizácie “antimonumentu”, ktorým upriamil pozornosť na moderné, "nehistorické jadro” Banskej Štiavnice.

Kochan o sídliskách uvažuje v širších súvislostiach a tematizuje viaceré témy spojené s ich existenciou v našom kultúrnom prostredí. Na jednej strane uznáva ich funkčnosť v rámci vízie lacného kolektívneho bývania za minulého režimu, na druhej strane si všíma neúmerný trhový rast tohto typu bývania po páde totality. Štát podľa neho nevytvára adekvátne regulácie a zmysluplnú bytovú politiku pre mladé rodiny, čím vytvára priestor na zadlžovanie sa rodín, plus na sídliskách absentuje kultúra, ktorej centralizovanie mimo sídlisk do historického jadra mesta posilňuje asociálny trend, sídliska ako geta.

Viac info: http://www.neviditelnastiavnica.sk/sk/artist/martin-kochan.

Nehistorické jadro mesta Banská Štiavnica Nehistorické jadro mesta Banská Štiavnica Nehistorické jadro mesta Banská Štiavnica Nehistorické jadro mesta Banská Štiavnica Nehistorické jadro mesta Banská Štiavnica Nehistorické jadro mesta Banská Štiavnica Nehistorické jadro mesta Banská Štiavnica Nehistorické jadro mesta Banská Štiavnica

Krajinomaľba

KRAJINOMAĽBA (dĺžka 28min. strih Jano Šebík) Martina Kochana je viacnásobne kódovanou hrou. Názov diela vychádza z historického žánru maľby, ktorý autor nanovo interpretuje a tak aktualizuje. Tradičný žáner je tu interpretovaný takpovediac doslovne, „neohrabane“, naivne a „surovo“. Kochan vstupuje do krajiny, povrch stromov potiera vápnom a bielou farbou násobí farebnú faktúru kôry brezovitých stromov. Vápenný náter sa v záhradníctve bežne používa na ochranu drevín. V tomto zmysle sa Kochan stáva akýmsi liečiteľom. Náterom obaľuje kmene a ošetruje les. Opakuje prirodzený duktus zafarbenia kôry, rešpektuje prirodzenosť krajiny a jeho intervencia nadobúda nenásilný charakter. Tu sa zjavuje zvláštny lyrický výraz. Ide o romanticky melancholické gesto, prítomné v nezmyselnosti vykonávajúcej činnosti. Iná rovina čítania diela sa otvára v momente, kedy Kochan operuje s terminologickým slovníkom kunsthistórie a tak vstupuje na pôdu inštitu-cionálnej praxe. Videozáznam vo vzťahu k „maľbe“ možno vnímať ako sekundárny výstup dokumentujúci intervenciu v krajine. Kochan svojim dielom vstupuje na pôdu inštitucionálnej debaty o mediálnych špecifikách maľby, ktorej stav nám napokon dovoľuje samotnú intervenciu nazývať maľbou.

Viac info: http://oskarcepan.sk/, http://hentak.sk/rozhovory-s-aurelom-hrabusickym-a-jozef-mackom-na-vystave-finalistov-ceny-oskara-cepana/

Krajinomaľba Krajinomaľba Krajinomaľba Krajinomaľba Krajinomaľba Krajinomaľba Krajinomaľba Krajinomaľba

Krajinomaba II, 2017

Video, 28min.

Viac info na webe Galerie hlavního města Prahy: http://ghmp.cz/sonda-1-pribeh-slovenskeho-post-konceptualniho-umeni.

Krajinomaľba Krajinomaľba Krajinomaľba Krajinomaľba Krajinomaľba Krajinomaľba Krajinomaľba Krajinomaľba

Superkompozície

Výstava SUPERKOMPOZÍCIE bola realizovaná v galérii Photoport (apríl, 2015), pod kuratelou Lucii Mikloškovej. Išlo o prezentáciu série fotografii s názvom Zatepľovanie – superkompozície. Zobrazenia vznikali formou priestorovej koláže, vychádzajúc z pohľadových uhlov v ktorých sa jednotlivé „panelákové“ objekty prekrývali tak, že vytvárali ilúziu čistých abstraktných kompozícii – fotografia sa tu stala nástrojom zadržujúcim túto ilúziu prepisu 3D skutočnosti do plošného priestoru.

Viac info: https://www.facebook.com/events/1570794496539542/.

Videoarchív RTVS (22. máj 2015): http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/7798/66451.

Superkompozície Superkompozície Superkompozície Superkompozície Superkompozície Superkompozície Superkompozície

Superkompozície (leto 2015), vystavené na spoločnej expozícii s Romanom Gajdošom s názvom INÁ GEOMETRIA 2016, ktorej kurátorom bol Vladimír Beskid, je kolekcia fotografií odfotených na sídliskách. Ide o fotografické výrezy a priehľady do geometrie zateplených panelákov. Nosným dielom bola kolekcia štyroch fotografií so spoločnou geometriou, ale odlišnou farebnosťou. Následne boli podľa farebného motívu jednej z týchto fotografií (Superkompozície/zatepľovanie II) zhotovené ženské šaty. Okrem toho boli na výstave prezentované aj štyri kresby s tematikou panelákov (Pôrod paneláku, Šarkan, Sviatočný posyp, Štadión).

Superkompozície Superkompozície Superkompozície Superkompozície Superkompozície Superkompozície Superkompozície Superkompozície

Zateplenie zastávky, 2014

Zatepľovaním panelákov na našich sídliskách sa snažíme aspoň vizuálne opraviť zdedené nedostatky a šeď bývalého režimu. Zateplením pomerne novej čakárne na zastávke MHD dochádza k absurdnej situácii, keď samotná funkčnosť stráca v otvorenom priestore význam. Martin Kochan cynicky reaguje na zmysel platenej práce vytvorením nezmyselnej nadpráce. Dielo však odhaľuje aj ďalšie roviny, ktoré sú bežnému pohľadu skryté. Vďaka sklu máme možnosť vidieť zvnútra „maľ bu“ vytvorenú lepením izolačného materiálu, čo dodáva dielu anonymného stavebného majstra priam umeleckú kvalitu.

Zateplenie zastávky Zateplenie zastávky Šarkan Zateplenie zastávky Zateplenie zastávky Zateplenie zastávky Zateplenie zastávky Zateplenie zastávky Zateplenie zastávky Zateplenie zastávky

Chrasta, 2014

Viac info

chrasta chrasta chrasta chrasta chrasta chrasta

Zateplovanie, 2014

Viac info: http://www.banskastanica.sk/, http://artycok.tv/lang/cs-cz/25159/zateplovaniethermal-insulation

Zateplovanie Zateplovanie Zateplovanie Zateplovanie Zateplovanie Zateplovanie Zateplovanie

Pozrite si video maľby inšpirovanej zateplovaním:

Šarkan

Práca bola realizovaná na košickom sídlisku Kuzmányho, neďaleko výmenníka Štítová v lete roku 2013. Autor sa v nej pokúsil spojiť dva oproti sebe stojace paneláky tak, aby sa stopäťdesiat okien paneláka spojilo s jedným oknom oproti stojaceho paneláka prostredníctvom farebných bavlniek. Finálny výstup pripomína šarkana, z čoho je odvodený aj názov práce. Na zhotovení diela sa okrem samotného autora participatívne podieľali aj obyvatelia bytoviek; mohli si zvoliť farbu bavlnky, ktorú mali následne uviazať o kľučku okna a vyhodiť ju z neho von. Autor ďalej spolu s dobrovoľníkmi poskladal pred panelákom výsledné dielo. Počas práce na projekte Šarkan sa obyvatelia panelákov mohli oboznámiť aj s kultúrnou aktivitou výmenníka Štítová, ktorú im sprostredkoval ako autor, tak aj dobrovoľníci.

Dielo bolo zrealizované v rámci projektu Medzicentrum.

Šarkan Šarkan Šarkan Šarkan Šarkan Šarkan Šarkan Šarkan Šarkan Šarkan Šarkan Šarkan Šarkan Šarkan Šarkan Šarkan Šarkan

Po odinštalovaní diela z panelákov, na výmenníku omylom dobrovoľníci rozplietli zväzok bavlniek, ktorý som chcel ešte spätne vystaviť. Ako satisfakciu mi na košickom výmenníku dobrovoľníci uštrikovali čiapku, ktorú v zime nosím.

Šarkan

Horiaci smetiak - monument slobody, Biela noc, Noc súčasného umenia, Košice, 2012

Horiaci smetiak -monument slobody bol realizovaný na akciu Biela noc, Noc súčasného umenia, Košice 2012. Biela noc je podujatie, ktoré dáva priestor na prezentáciu svetelného umenia vo verejnom priestore . V tejto práci som otvoril tému pouličného osvetlenia cez objekt v ktorom som spojil klasický pouličný smetiak s plameňom prebratého z motívu Sochy slobody. Ide o spojenie „vysokého“ (plameň z monumentu Sochy slobody) s „nízkym“ (smetným košom). Je to niečo, čo slúži funkčne na odpad a časť niečoho, čo slúži ako orientačný bod, na navigáciu. Monument slobody znázorňuje plameň svietiaci na cestu k slobode, metaforu slobody či spomienku na minulosť. Smetiak symbolizuje objekt, čo sa plní, vyprázdňuje a mení polohu na kolieskach. Je miestom ukladania, vyhadzovania, skladovania nepotrebných vecí, schránok, obalov čakajúcich na recykláciu, obnovu. Horiaci smetiak je znakom rebélie, slúžil ako barikáda počas demonštrácií vo svete či ako prostriedok na ochranu pred násilím, streľbou. Je to akýsi alternatívny, flexibilný monument slobody, svetla, vzdoru a priateľstva. Tým, že objekt má v sebe autonómny zdroj elektriny a je na kolieskach záležalo iba na ľuďoch kam ho počas akcie biela noc 2012 nainštalujú .
Viac informácií

Horiaci smetiak - monument slobody Horiaci smetiak - monument slobody Horiaci smetiak - monument slobody Horiaci smetiak - monument slobody Horiaci smetiak - monument slobody Horiaci smetiak - monument slobody Horiaci smetiak - monument slobody Horiaci smetiak - monument slobody Horiaci smetiak - monument slobody Horiaci smetiak - monument slobody

Anna

V rámci sochárskeho sympózia trienále Prostor Zlín 2013 , som zrealizoval intervenciu do pamätníka Baťovcov, prostredníctvom zväčšenej šnúrky s menom Anny, sestry Tomáše a Jana Antonína Baťových. Touto intervenciou som chcel upriamiť pozornosť na ženský prvok pri vytváraní obuvníckeho impéria a zároveň symbolicky spojiť dve rozhádané vetvy rodiny. Okrem intervencie som realizoval aj kresbu šnúrka zjedla topánku, v ktorej som sa pokúsil zrkadliť paradoxy súčasnej post industriálnej doby.

Viac info: http://www.artmap.cz/prostor-zlin-2013.

Anna Anna Anna Anna

PETráž

Inštalácia farebných malinoviek v pet fašiach medzi mrežami v podloubí Ostravského muzea v zime 2014. Dielo asociovalo farebnú vytráž, reagovalo na pohyb, rozsvietilo sa s príchodom nových návštevníkov. Bolo zhotovené pre galeriu Lauby, kurátor Tomáš Knoflíček.

Viac info: http://galerielauby.tumblr.com/page/5.

PETráž PETráž PETráž PETráž

Vysvietenie Trnavy

Vysvietenie Trnavy V rámci pripomenutia si novembrových udalostí 89 v Trnave roku 2011 som sa rozhodol osvetliť vítaciu tabuľu od Milana Dobeša umiestnenú pri vstupe do mesta Trnava. Svetelná vítacia tabula od Milana Dobeša vznikla na konci osemdesiatych rokov a s nástupom nového režimu prestala svietiť , začala chátrať. Je tvorená z nápisu Trnava, ktorý je vsadený na oceľové tyče .Ja som pomocou rebríka nainštaloval pod každé písmeno jednu batériu tak aby nápis TRNAVA po rokoch opäť svietil. Táto moja intervencia do diela iného autora, ktoré bolo ako väčšina kvalitných diel vo verejnom priestore Trnavy zabudnuté a opomínané, metaforicky "nasvecovala" snahy zdola zmeniť a upriamiť pozornosť na kultúrnu politiku mesta Trnava. Celá akcia sa stretla v miestnych médiách s pozitívnou odozvou a rok od zverejnenia dielo opäť ožilo vďaka aktivite mestského poslanca Štefana Dvorského. Ten sa nechal inšpirovať mojou itervenciou a na základe podania viacerých podnetov toto dielo je dnes opäť funkčné a svieti. Milan Dobeš (1929) je medzinárodne uznávaným autor kinetických a svetelno - kinetických objektov, predstaviteľ geometrickej abstrakcie na Slovensku a v Čechách.
Prečítajte si viac (Vítacia tabuľa sa vďaka spojeniu umelca a poslanca dočkala po rokoch oživenia)

Vysvietenie Trnavy Vysvietenie Trnavy Vysvietenie Trnavy Vysvietenie Trnavy

Kozmos, 2014

Kozmos Kozmos Kozmos Kozmos

Transfúzna stanica, polystyrén, olejová červená farba, lepidlo, 2011

V tejto práci som si symbolicky zateplil svoju izbu polystyrénom...

Transfúzna stanica Transfúzna stanica

Škvrny, neznámi autori, akčná maľba, fotografia na plátne, rôzne veľkosti 2011

Krajina, 2015

Viac info

Lentilky, 2013

Viac info

"Patriot", puklica na auto, polyester, zlatá a modrá farba 2010

Patriot je názov mojej praktickej diplomovej práce, ktorá nadväzovala na teoretickú diplomovú prácu kde som sa venoval postaveniu umenia vo verejnom priestore v meste Trnava po roku 89. V praktickej diplomovej práci som zhotovil na rodinné auto mojich rodičov (škoda Fabia- striebornej farby) jednu puklicu na pravé koleso auta, ktorá reprezentovala historický znak mesta Trnava (koleso z voza, v ktorom strede je byzantský kruh s hlavou Krista) a tento znak s mojou rodinou som preniesol do mesta, v ktorom som študoval a predstavil som ho celý ako sochu vo verejnom priestore, ktorá odkazovala na kultúru môjho mesta odkiaľ pochádzam ( po roku 1989 sú to kresťanské hodnoty, rodina a tradícia). Zároveň touto prácou som sa snažil prekročiť hranice public artu a figuratívneho sochárstva tím, že som ju prezentoval ako celok počas jej migrácie. Moja práca má veľa paradoxov na jednej strane je to "švejkovská" hra na patriotizmus, na druhej strane samotná funkčnosť tohto znaku mesta praktickým pohybom zaniká a nadobúda novú abstraktnú neideologickú podobu ktorá mi je osobne sympatickejšia .

Patriot, puklica na auto, polyester, zlatá a modrá farba 2010 Patriot, puklica na auto, polyester, zlatá a modrá farba 2010 Patriot, puklica na auto, polyester, zlatá a modrá farba 2010 Patriot, puklica na auto, polyester, zlatá a modrá farba 2010

Umenie a politická objednávka, diplomová práca, 2010

Umenie a politická objednávka, PDF na stiahnutie

Sfáranie, Antimonument 2, MEDZCENTRUM III. BANSKÁ ST A NICA contemporary, Banská Štiavnica, 2012

V tejto akcii som sfáral do bane, konkrétne išlo o turistami navštevovanú dedičnú odvodňovaciu štôlňu Glanzenberg v Banskej Štiavnici. V bani je množstvo pamätných tabúľ, ktoré tam zanechali osobnosti verejného života- vedci, politici, králi, baníci z celého sveta. Medzi historickými tabulami sa nachádzala tabula vsadená z roku 2003, bola venovaná návšteve bývalého prezidenta Rudolfa Schustera s predstaviteľmi kultúrnej obce na Slovensku . Okrem samotného prezidenta boli medzi zúčastnenými osobnosťami na tabuli zvečnení aj viacerí predstavitelia socialistického realizmu a poprední pohlavári normalizácie v umení. Ako sú akademickí sochári Ján Kulich, Tibor Bártfay alebo Arpád Račko. Pamätnú tabuľu som odfotografoval a poslal som dve žiadosti na Banský úrad a Mestský úrad v Banskej Štiavnici v ktorej som žiadal o korektúru textu, konkrétne išlo o odstránenie slova významný v úvode textu pamätnej tabule, ktorá bola osadená po návšteve Rudolfa Schustera. Okrem zaslania listov som obidve žiadosti verejne vystavil v priestoroch Banskej stanice contenporary v Banskej Štiavnici spolu s kópiou pamätnej tabule na ktorej bol odraz blesku na slove významných.

Sfáranie Sfáranie

Antimonument - polystyrén, betón, syntetické, akrylové farby, 2007

Tento objekt bol realizovaný v Trnave roku 2007, reagoval som ním na pamätník, ktorý pribudol v centre mesta. Pamätník je venovaný obetiam komunizmu a vyzeral ako torta s vencom pri ktorom boli sviečky. Ja som ho prekryl kópiou panelu z paneláku ktorý som zhotovil 1:1. išlo o symbolický prenos periférie do centra mesta. Tento panel ktorým som prekryl monument vidím z okna svojho paneláku, vybral som si ho na základe toho že bol najpomaľovanejší. Táto abstraktná ,maľba vznikla takým spôsobom , že robotníci popukaný panelák fixovali bielym tmelom. Jeho kópiu som zhotovil z vonkajšej a vnútornej strany a oprel som ju o pamätník. Týmto gestom som poukázal na to, že skutočné obete komunizmu žijú práve v týchto panelákoch a zároveň mesto Trnava vytvorilo po 17 rokoch od nežnej revolúcie ďalšie obete, tento raz nie v podobe ubytovaných ľudí v zlej architektúre ale v novo pribudnutom diele, ktoré je hlúpe ako ideovo- odkazuje na devätnáste storočie, hymnickými textami ktoré sú vsadené na tabuliach po stranách monumentu ale aj tvarovo puknutá kocka s reťazou na ktorej je veniec .

Sneh, 2013


Viac info

Sneh Sneh Sneh Sneh Sneh Sneh Sneh Sneh Sneh Sneh Sneh Sneh Sneh Sneh Sneh Sneh Sneh Sneh Sneh Sneh Sneh Sneh Sneh Sneh Sneh Sneh Sneh Sneh Sneh Sneh Sneh

Bytová politika, manipulovaná fotografia, 2004 - 2010

Panelákové mrakodrapy začali vznikať v roku 2004 ako reakcie na ďalšie poschodie, ktoré pribudlo na jednom paneláku na sídlisku družba. Ide o iróniu, ktorú som posunul do takejto estetickej bizarnej polohy. Zároveň ide aj o kritiku slovenského "kapitalizmu", ktorý stavia na základoch minulého režimu a nedokáže priniesť nové progresívne súčasné témy do verejného priestoru. Tieto tvary vznikli tak, že som neovládal photoshop ( konkrétne išlo o používanie pravítok) a po čase, keď som súbory otvoril, som tú nerovnosť ešte viac zvýraznil.

Televízory, digitálna fotografia

KOCHAN

Totem digitalizácie, oceľová konštrukcia, antény, betonové závažia, svetelná hadica 8m, 2011

Unity, digitálna fotografia, 2012

Pub Art

Výstava „Pub Art“ bola premiérovým uvedením sérií kresieb vytvorených počas posledných dvoch rokov v pohostinstvách a výčapoch s výtvarníkom Cyrilom Blažom. Voľná kresba vznikala spontánne a zároveň išlo o spoločnú prácu, v ktorej sme zobrazovali námety z krčiem – pivo, počasie, hračky nachádzajúce sa v detských kútikoch a spájali ich so sociálno-filozofickými asociáciami, často parodujúcimi situáciu, ktorú sme voľne rozoberali pri pive alebo kofole. Takúto kresbu sme neskôr rozšírili o prekresľovanie tlačovín a publikácií tematicky zameraných na poľovníctvo, safari, kulturistiku, kultúru Slovenska, či výročných tlačovín inštitúcií atď. Vystavené kresby a prekresby dopĺňali názvy dopísané na stenu galérie. Pre Stredoslovenskú galériu v Banskej Bystrici výstavu uviedla kurátorka Mirka Keratová.

Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art Pub Art

Kresby

Superkompozície Superkompozície Superkompozície Superkompozície

Domáca úloha, kresba, A4, 2010

Domáca úloha, táto kolekcia kresieb vznikla v rámci mojej práce so študentmi. Raz do týždňa, za domácu úlohu, mali študenti mne, ako pedagógovi priniesť nakreslený jeden ľubovoľný predmet . Aby som ich motivoval, robil som spolu s nimi domácu úlohu. Nakresli som raz do týždňa, vždy z inej strany, na A4 kazetu od punkovej kapely O!Polloi.

Objekt

Kazety Žiletky Bez názvu, lupienky, pavučina

Objekt strážený psom, Outdoor Gallery, Nitra, 2011

V práci Objekt strážený psom išlo o performanciu v ktorej som čítal jednotlivé kauzy odvolávania riaditeľov v galériách ktoré sa odohrali za dvadsaťjeden rokov na Slovensku. Počas čítania jednotlivých káuz bol môj pes pripútaný reťazou k objektu- podstavca Outdoor Gallerii v Nitre , ktorý v priebehu akcie dočasne strážil . Zároveň išlo o metaforu kultúrnej politiky, ktorá sa robila na Slovensku za posledných 21. rokov. Regionálny politici vystupujú ako strážne psy dohliadajúce na "správny" chod kultúrnych inštitúcií. V texte som kriticky reflektoval situáciu vo verejných kultúrnych inštitúciách , typu galérie, divadlá, knižnice ktoré sú pod tlakom regionálnych politikov, ktorí regulujú ako ich financovanie, tak odbornú činnosť. Zastal som názor, že kultúrna politika na Slovensku má byť slobodná a nezávislá, keďže je financovaná z našich daní. Praktiky jednotlivých káuz, ktoré som uviedol v čítanom texte som označil za neprijateľné a vulgárne. Stavajúce umenie a vedy o umení do pozície ideologickej hračky s jasným cieľom získania politickej a mocenskej prevahy nad verejnou inštitúciou. pripomenul som že verejné galérie sú teritóriom odborným, nie primárne zábavným alebo „moralistickým“. Na záver akcie som symbolicky zanechal na podstavci obojok s letákmi. Na letákoch boli informácie, ktoré som čítal na vernisáži. S tým, že si môžu „psíčkari“ svojho miláčika na obojok rovnako upnúť a tým sa preniesť do role, ktorú som demonštroval počas vernisáže.
Viac informácií o výstave

Objekt strážený psom Objekt strážený psom Objekt strážený psom Objekt strážený psom

Divadlo na podporu Beskida, performance, Divadlo Jána Palárika,Trnava, 2008

Viac informácií o výstave

Divadlo na podporu Beskida

Hajzlová kefa, rôzne materiály, 5,5 m, 2006

Objekt z rôznych materiálov

Kefa Kefa Kefa Kefa Kefa Kefa

Intervencie do verejného priestoru, 2010 - 2015

Kefa Kefa Kefa Kefa Kefa Kefa Kefa Kefa Kefa Kefa Kefa Kefa Kefa Kefa Kefa Kefa Kefa

Potápač, fotografia, 2004

ty

Portréty, digitálna fotografia, 2010- 2012

Viac informácií o výstave

ty ty ty ty ty

Hvezda, sklolaminát, 2:4, 2009

Hvezda Hvezda Hvezda Hvezda Hvezda

Bez názvu, 3d tlač, 32cm, 2010

Nebožiec Nebožiec

Chrasta

chrasta (strup,scab, dartre)
Outdoor Gallery o.z.
Uvádza projekt: CHRASTA
kde: Bývalý pamätník V.I. Lenina na Námestí Slobody, Banská Bystrica
autor: Martin Kochan
organizátorka a kurátorka: Nina Šošková

Krátke interview

Aký je tvoj vzťah (ako umelca, sochára) k verejnému priestoru? Čo pre teba toto teritórium predstavuje? (-nš-)

Vnímam ho ako konkrétny, spoločný priestor. (-mk-)

Pre Outdoor gallery si pripravil realizáciu s názvom Chrasta. Z akého materiálu bude vytvorená? Má tento projekt priamu súvislosť s pamätníkom V. I. Lenina (autori akademický sochár Miroslav Ksandr a inžinier – architekt Jozef Chrobák) a odstránením jeho sochy, alebo ideovo reflektuje širší kontext verejného priestoru, ktorý je u nás nositeľom pamäte socializmu? (-nš-)

Má. V rovine nepolitickej, v tom zmysle, že samotný podstavec je z mramoru majúci hnedo červenú farbu a pripomína mi zacelenú ranu, alebo presnejšie povedané zaschnutú chrastu. U mňa tento dojem celkovo umocňuje aj samotné členenie a tvar podstavca, v ktorého strede je diera po odstránení propagandistického, formálne stvárneného diela. Z politickej roviny je pre mňa “idea chrasty” metaforou propagandistického, podotýkam zlého, umenia, ktoré je podľa môjho názoru úrazom pre verejný priestor a po zmene politického režimu zase metaforicky odpadáva, podobne ako chrasta. Autorská tvorba ide do úzadia, umelec sa stáva pre režim len hlúpym nástrojom na značkovanie politického teritória vedúcej strany. (Tu by som chcel ešte dodať, že neprotestujem proti monumentálnej tvorbe, ktorá samozrejme má mať vo verejnom priestore svoje miesto a výraz). (-mk-)

Vieš si predstaviť Chrastu aj v štandardnom galerijnom priestore, alebo je výhradne určená pre verejný priestor a jeho konkrétne miesto? (-nš-)

Chrasta bola vytvorená pre prázdne miesto, "dieru" alebo trhlinu, ktorá vznikla v podstavci po odstránení Leninovej sochy. Ale viem si ju predstaviť aj v štandardnom galerijnom priestore s popiskou, ktorá ľudom osvetľuje jej kontext. (-mk-)

Aká je tvoja sochárska stratégia? Pred tým na podstavci stála niekoľkometrová figurálna socha V.I. Lenina, ty prichádzaš na prvý pohľad s abstraktným či nenápadným dielom. Ako vnímaš v tejto súvislosti súčasné umenie, ktoré sa vo verejnom priestore konfrontuje s nezáujmom až neviditeľnosťou zo strany publika? (-nš-)

Aféry celebrít či politikov bývajú viac viditeľnejšie, aj keď nemajú podobu sochy alebo nejakého hmatateľného diela na verejnosti. Osobne si myslím, že moje dielo je dosť viditeľné, aj napriek tomu, že je "nízke". (-mk-)

— v Banska Bystrica, Slovakia.